Rudi Fricke: Tréning s agresívnymi deťmi - „zvládnutie konfliktu“

24.07.2015 15:27

 Psychologie in Erziehung und Unterricht, 30 Jg, 1983, Heft 3, S. 222-228 

  • Liečebno – pedagogický detský a mládežnický domov

  • Realizoval tréning s 5 deťmi vo veku 6 – 14 rokov

  • Koncept tréningu vytvoril v náväznosti na prácu Petermannovcov (1978 )

Priebeh tréningu

1. diagnostika problémového správania: osobnostné dotazníky ( nešpecifikované ), situačný dotazník Petermannovcov ( asi BAV ), systematické pozorovanie správania aj za pomoci videokamery - bola nakrúcaná 1 hodina správania vo výchovnej skupine, pred tréningom a po ňom a ešte po 5. mesiacoch

2. individuálny tréning

2.1 VNÍMANIE SEBA

  • dieťa sa učí vnímať vlastnú zlosť – priznať ju, vyjadriť ju, akceptovať ju a hovoriť o nej postupne čoraz otvorenejšie

  • tréner ( TR ) v tréningovej jednotke ( trvá 45 minút, má ich byť 6 – 10 ) zámerne frustruje dieťa, napríklad nad ním stále vyhráva v kartách až kým sa dieťa naštve, alebo v reči modeluje konflikt, alebo s dieťaťom hraje rolovú hru, alebo použije obrázky

  • ide o to ako dieťa vyjadruje pocity zlosti

  • dieťa sa učí vzťahovať na seba nekontrolované pocity zlosti a z nich vyplývajúce agresívne správanie

2.2 SEBAKONTROLA

  • deti sa učia stiahnuť sa pri zlosti do pomyselného panciera ako korytnačka

  • dieťa oboznámime s reakciou ozajstnej korytnačky pri vonkajšom ohrození

  • malému povieme: „Povedz si SOM MALÁ KORYTNAČKA A SŤAHUJEM SA DO SVOJHO PANCIERA“

  • väčšiemu to isté, alebo len: „OSTÁVAM CELKOM POKOJNÝ“

  • použijú sa tréningové postupy ako v 2.1

  • dieťa má skúšať korytnačiu techniku až zas bude na niekoho zlostné

  • má si o tom viesť záznamy a referovať trénerovi

2.3 BUDOVANIE PROSOCIÁLNEHO SPRÁVANIA V KONFLIKTOVEJ SITUÁCII

  • dieťa sa učí vnímať ( objektívne ) konfliktnú situáciu ako subjektívne konfliktnú

  • vzťahuje konfliktnosť situácie – ktorú už vidia a chcú riešiť kompetentní posudzovatelia – na seba, na svoje emócie, na svoje prejavy

  • dieťa sa vlastne učí novému vnemu: „Robím konflikt – Aké to má pre mňa následky – Naozaj ich chcem ??“

  • technicky: dieťaťu sa pustí videonahrávka jeho predošlého agresívneho prejavu vo výchovnej skupine a následne sa mu kladú podnecujúce otázky:

  • „Môžeš povedať čo sa na zázname stalo?“

  • „Vedel by si ešte raz presne povedať, čo sa stalo v tomto filmovom úryvku?“

  • „Prečo si sa vlastne na toho druhého nazlostil?“

  • „Čo si po tejto bitke a hádke môže ten druhý o tebe myslieť?“

  • dieťaťu sa vysvetlia negatívne následky, aby viditeľný úspech agresie ( ak ho záznam obsahuje ) nepôsobil ako výlučne pozitívne posilnenie

  • práca na alternatívnych riešeniach problému:

  • „Porozmýšľaj čo si ešte mohol urobiť, okrem toho, že si ho udrel?...Čo ešte?“

  • zbierame návrhy dieťaťa – napríklad „nebiť ho, len zakričať“, „nerobiť nič“, „ostať pokojný“, „jednoducho mu povedať, že má s tým prestať, alebo že sa chceme hrať sami“

  • „Čo by sa stalo, keby si namiesto bitky urobil =alternatívu=?“

  • „Keby si ty urobil =alternatívu=, čo by asi urobil ten druhý?“

  • potom TR niektoré alternatívy s dieťaťom rolovo zahrá

  • výber riešenia:

  • „Ktorá možnosť sa ti páči najviac?“

  • „Čo je podľa teba najdôležitejšie aby nedošlo k bitke?“

  • prosociálnu alternatívu TR akceptuje, ale pýta sa dieťaťa, či je reálna

  • TR akceptuje aj agresívne riešenie, potom ale silne hovorí o jeho negatívnych následkoch – napríklad že nastane „vyhrotenie sporu, zlé vzťahy, nebudú sa s ním hrať...“

  • prosociálna alternatíva sa precvičuje v rolovej hre – to už v skupinovom usporiadaní; skupinových tréningových jednotiek bolo 4-8, jedna trvala 1,5 hodiny

  • dieťa má skúšať alternatívu v prirodzenej situácii, má si robiť záznamy a referovať

  • čo sa chápe pod „prosociálnym a konštruktívnym správaním, ktoré rieši konflikt“ :

    „...sebakontrolujúce správanie, ostať pokojný voči nastupujúcim pocitom zlosti...uvoľniť zlosť relaxačným manévrom...odísť zo situácie...vyjadriť zlosť slovami, neagresívne...slovami vyjadriť vlastné pocity, potreby, stanoviská, ospravedlniť sa za svoj podiel, dávať kompromisné návrhy...“

3. SKUPINOVÝ TRÉNING

  • precvičovanie žiadúceho správania, ktoré už bolo trénované v individuálnom tréningu

  • skupinu tvoria 3 deti

  • najprv si pozrú videozáznam svojho konfliktu z prirodzeného prostredie ( z výchovnej skupiny )

  • potom ten istý konflikt zahrajú v rolovej hre

  • tréner sa následne pýta:

  • „Ako sa cítiš v tejto úlohe?“

  • „Ako by to bolo lepšie?“

  • skupina diskutuje o alternatíve

  • potom si alternatívu zahrajú

  • tréner ocení pozitívne úsilie, napríklad snahu ostať pokojný

  • na záver skupinovej tréningovej jednotky dostane dieťa vizualizované pravidlo vypracované v priebehu stretnutia, napriklad „Ostanem pokojný“, alebo „Hovorím pokojne s rušiteľom“

  • deti majú dané správanie podľa pravidla pozorovať v prostredí výchovnej skupiny, majú si viesť záznamy a referovať o nich v skupine

  • následne si môžu dávať vzájomné rady a návrhy, ktoré časti nacvičovaného správania ešte treba trénovať

4 EFEKTY TRÉNINGU

  • Spôsoby správania v konflikte sa postupne zlepšovali v smere cieľov tréningu.

  • Nacvičovaná alternatíva je asi posiľňovaná tým, že je úspešná, a aj tým, že je oceňovaná, chválená trénerom, ale aj ďalšími deťmi v skupine.

  • Výskyt aktov fyzickej a verbálnej agresie klesol o 50 % : pred tréningom bolo v 1 hodine správania nahrávaného na video priemerne 7,8 fyzických a 13,7 verbálnych agresií; po tréningu len 4,6 fyzických a 6,6 verbálnych agresií; po 5 mesiacoch od ukončenia tréningu stále len 4,7 fyzických a 5,6 verbálnych agresií.

  • Nárast prosociálneho správania: pred tréningom bola zaznamenaná v priemere len 1 reakcia vyhnutia sa konfliktu za hodinu, po tréningu 2 vyhnutia; konštruktívne riešenie sporu pred tréningom ani raz, po tréningu v priemere 2 krát u každého dieťaťa.

  • Záchvaty zlosti so stratou sebakontroly sa po tréningu už nevyskytli.

  • V osobnostných dotazníkoch neboli zaznamenané hlbšie zmeny osobnosti.

  • Analýza ukázala, že správanie vychovávateľa má na vznik a udržiavanie agresívneho správania dieťaťa silný vplyv aj po ukončení tréningu dieťaťa

  • Z toho vyplýva nutnosť kontinuitnej práce, aj tréningu s vychovávateľmi.

  • Ohniskom takej práce by malo byť najmä:

  • reflektovanie, či existuje možnosť redukovať pri výchovnej činnosti množstvo frustrujúcich situácií

  • diskusia o oceňujúcich spôsoboch výchovného pôsobenia; o tom, či a ako sa dá v priestore detského sociálneho učenia umenšiť sociálny model „zlostného dospelého“

  • poradenstvo a vzdelávanie o tom ako môže sám vychovávateľ učiť dieťa zvládať detské konflikty menej agresívne

Preklad pôvodného nemeckého článku realizoval pán PhDr. Milan Zacharovský a poskytol ho, pred rokmi, svojim kolegom v psychodynamickom výcviku, teda aj mne. Tento text je kráteným konspektom jeho prekladu.

 

Späť