Ľudské trápenie a psychoterapia podľa KBT - výber lektorských citátov z 1-ročného kurzu a niekoľko poznámok z osobného systemického pohľadu. Poznámky ku KBT 03.

30.03.2013 16:34

„Mnohí terapeuti robia niektoré veci, ktoré sú zbytočne zložité“.

( „Vždy je lepšie začať s čo najjednoduchšou intervenciou a až postupne zvyšovať kaliber“ - všeobecné terapeutické pravidlo. „Systemická terapia sa snaží zaobchádzať s komplexitou primerane komplexite“ - Kurt Ludewig )

 

„Tvrdím, že všetky terapeutické prístupy by mali stáť na behaviorálnych základoch a princípoch modifikácie správania“.

 

„V školstve v USA sa princípy behaviorálnej modifikácie používajú v 70%“.

 

„Princípy modifikácie správania, či už ide o mozog potkana, holuba, alebo človeka sú rovnaké...“

( V literatúre sa spomína rozhovor, ktorý údajne kedysi poskytol Skinner. Pýtali sa ho, či úprimne verí tomu, že všetko jeho správanie vzniklo operačným podmieňovaním. Údajne odpovedal, že áno, že je o tom naozaj presvedčený. - Odkiaľ sa ale vzala kreativita, s ktorou toto všetko vymyslel? Z mozgu holuba? )

 

„Porucha správania vznikla u dieťaťa preto, lebo sa posilňovalo nežiadúce správanie“.

 

„Behaviorálna modifikácia vedecky demonštruje, že určitá intervencia je zodpovedná za určitú zmenu správania“.

 

„Klienti by si mali vytvoriť zoznam príjemných aktivít, nachádza sa v odbornej literatúre...“

 

„Pri expozícii by sa mal pacient v úzkosti vykúpať...“ ( „Nenechte si ubližovat...“ - I. Úlehla )

 

„S deckom, ktoré kradlo má zmysel pracovať, len ak má aspoň trochu snahu, ale ak je oduté a len sa ťahá k mame, tak čo ja s ním?!“

 

„Užívanie ( psychofarmakologických ) liekov „podľa potreby“ je najhoršia vec...“

( Časť detských psychiatrov preferuje kontinuálne užívanie liekov na kontrolu správania, iní povoľujú „liekové prázdniny“, aby dieťa malo šancu zabojovať s ťažkosťami aj vlastnými silami...)

 

„Rodič má za úlohu sledovať doma problémové správanie dieťaťa – kde, kedy, čo, s kým...“

 

„Keď mi dieťa v ambulancii vyvádza, tak ho priľahnem...“

 

„Príčinizmus“ je tiež naučený spôsob, ako sa vyhnúť nepríjemnostiam, rodič aspoň nemusí myslieť na to, že syn je zlodej, ale radšej rozmýšľa, či sa nepokazil kvôli rozvodu, alebo za to, že sa nepresťahovali...“

 

„Zmena nastane, keď dieťa zbavíme ziskov z poruchového správania. Dieťa sa bude zmene brániť... Pripravme sa na to, že klient bude robiť všetko preto, aby sa zmene bránil. Bude sa brániť a vyhovárať prečo to nejde“.

( „Klient sa vždy snaží robiť to najlepšie, čoho je práve schopný...klient, ktorý za nami prišiel, vždy niečo chce, vždy sa snaží nejako spolupracovať, kategória „odporu“ je nadbytočná, slúži len na ospravedlnenie terapeutovej neschopnosti účinne sa pripájať ku klientovi a vhodne ponúkať spoluprácu...“ - I. Úlehla, V. Strnad, Pražská systemická škola )

 

„Je ADHD naučené?...zložitejšie formy správania sú naučené. Tým pádom je možné naučiť sa aj niečomu inému“.

 

„Ako sa človek môže naučiť vyššie sebavedomie? Ako sa človek môže naučiť nízke sebavedomie? Ak dostane veľakrát kladné hodnotenia, tak si bude veriť. Ak dostane veľakrát záporné hodnotenia, tak si veriť nebude a bude mať čoraz menej príležitostí učiť sa niečo nové“.

 

„Rozhodujúca je úloha dôsledkov...teda nie „prečo“ dieťa kradne, ale čo treba urobiť, aby nekradlo znova...“

( „Zariaďte veci tak, aby sa vyplácalo byť poctivý a ľudia prestanú kradnúť“ - Lao – c´, niekoľko tisíc rokov pred vznikom KBT )

 

„Celý fígel je v tom, zistiť čomu to správanie dieťaťa slúži, akú má funkciu - pre dieťa, pre rodičov, pre babku, pre spolužiakov, pre učiteľku...problém je, že jednotky správania sa r e ť a z i a ...“

 

Osobné poznámky

 

        0. Praktické prezentácie a ukážky lektorov vnímam ako veľmi cenné, niektoré ma provokujú k úvahám o ich

        upravenom použití v línii, v akej sa snažím pracovať.

        Modely „ranných schém“ sú veľmi pútavé.

1. Zdá sa mi, že reč o probléme je v KBT rovnako dlhá, ako reč o riešeniach.

    

2. K reči o probléme sa pripája indoktrinačná reč, obe sú potom asi nepomerne dlhšie, než reč o riešeniach.

    

3. Inak povedané, vyzerá to tak, že terapeut v KBT rozvíja najmä problém a „košatí“ ho odkazmi na rôzne maladaptívne schémy, predispozičné a modifikujúce faktory a v neposlednom rade často aj odkazom na lenivosť a neochotu klienta niečo zo sebou „naozaj“ robiť. Používa presvedčovacie, dozorovacie a možno aj ošetrovacie vety, pracuje prevažne v režime kontroly. „Spolupráca“ s klientom, akú deklaruje je v podstate podmienkou – buď príjmeš moju pedagogickú ideológiu, alebo odíď!

    

4. Zatiaľ sa mi zdá, že práca s dieťaťom smeruje v KBT k prílišnej edukačnej indoktrinácii. Dieťaťu sa „dávajú myšlienky a protimyšlienky“. Veď to je robotizácia dieťaťa.

    

5. S dieťaťom sa síce rozpráva, ale veľmi sa s ním nevyjednáva. Nediskutuje sa význam a zmysel diania pre dieťa z pohľadu samotného dieťaťa, respektíve len málo, dieťa sa najmä navádza, alebo priamo zastrašovaním tlačí k vopred skonštruovaným významom.

    

6. Dieťa sa odmení až potom, ako poskytne „záznam o zlepšení“.

    

7. Je to emočná chirurgia, pacient sa „má vykúpať v úzkosti“. Aj keď sa toto neaplikuje asi u detí, zdá sa mi, že „edukačné“ zastrašovanie dieťaťa sa zvykne používať v príliš veľkej miere.

    

8. Deklarovaný prístup k poruchovo sa správajúcemu dieťaťu mi pripadá ako nadmerne autoritatívny a nevhodne mocenský. Predpokladám, že dieťa má i potrebu trestu ( prednášky z ontogenézy p. Doc. Šímovej: 4-ročný kurz, ktorý vtedy nazývali štúdiom na Katedre psychológie FF UPJŠ ), i potrebu pevného vedenia. Zároveň je to človek, ktorý má právo na dôstojné zaobchádzanie. - Som vari celkom mimo? Nežijeme tak náhodou v 21. storočí?! Chápu niektorí ľudia, že Pinel už bol?! Napriek tomu „volontérky“ v škôlke sprchujú studenou vodou neposlušné 5-ročné dieťa a malých aj veľmi starých zatvárajú do postelí, ktoré sa na nerozoznanie podobajú klietkam. Majú smolu, aj tieto klietky sa dajú rozhrýzť, videl som to. Pani primárku, ktorá také klietky vtedy v Michalovciach obhospodarovala napokon ponižovaní a nazlostení pacienti údajne zbili. Potom ju vrchnosť presunula na rovnaký post do jedinej špecializovanej psychiatrickej liečebne pre deti v rebublike. Vivat! - Pán Boh zaplať, je to minulosť. Ale duch svätej regulácie je tu s nami stále.

    

9. Ak už niekedy musíme z dobrých dôvodov uplatniť svoju dospelácku prevahu, mali by sme to ako psychológovia robiť reflektovane a radšej s určitým ostychom, lebo deti nám zverené nie sú „našimi“ deťmi. Nikdy sme s nimi neprežívali ani úzkosť, ani radosť, akú pravdepodobne prežívali ich rodičia, preto nemáme žiadne prirodzené právo modelovať ich do obrazu našej „odbornej“ filozofie! Máme právo len na to, aby sme profesionálne imitovali určité vzťahové väzby a technicky, i ľudsky sa vyrovnávali so zadaniami, aké dostávame od rodičov, inštitúcie a od samotných detí, aby sme im pomáhali zmierniť ich ťažkosti. Alebo, niekedy, aj právo na to, aby sme niektoré zadania diskutovali, ak sú v rozpore s našim vnímaním detských potrieb. Sme tu pre zamestnávateľa, áno. A sme – psychológovia. Zatiaľ som vždy veril tomu, že môj zamestnávateľ nepotrebuje papagája.

 

M.L., 24.2. 2013