KBT - prístup k psychoterapii, klientovi a vlastnej profesionálnej úlohe 02

17.02.2013 16:09

Metodiky KBT pre prácu s deťmi, použiteľné aj v systemickej terapii

 

Ostova relaxácia:

Nádych na 3 sekundy.

Výdych na 6 s. Môže sa ozvučiť (podobne ako mantra „óóm“, alebo „stróóm“)

Výdych sa môže postupne predlžovať, cvičí sa pomalé dýchanie, ktoré navodí neurovegetatívne uvoľnenie s prevahou činnosti parasympatiku.

 

Sledovanie a plánovanie vlastnej činnosti:

Sledovať podrobne je možné akékoľvek správanie.

Urobiť si plán činnosti na deň.

Spoločne kontrolovať čo dieťa urobilo, čo neurobilo a prečo.

 

Tréning zvládania hnevu:

  1. dieťa povie kedy vzniká pocit zlosti (napríklad únava, choroba, nesympatickí ľudia)
  2. opíše poslednú hádku, či bitku – má nájsť vonkajší a vnútorný spúšťač
  3. začne si robiť záznam, kedy „robí zlosť“
  4. má začať rozmýšľať o „bitkárovi-provokatérovi“ inak, urobí sa spoločný brainstorming:
  • „Čo iné by si mohol urobiť namiesto bitky?“
  • „Ako inak by si sa chcel cítiť?“
  • „Ako inak by mohli zareagovať tvoje ruky? - namiesto zaťatej päste navodiť uvoľnenie
  • „Čo iné by si si mohol o útočníkovi myslieť?“ „Prečo útočí?“ „Prečo ťa to uráža?“ „Čo ak za to nemôže?“ „Čo keby si ho radšej ľutoval?“

 

Tréning riešenia problémov:

  1. dieťa opíše problém
  2. definuje sa cieľ – napríklad zmenšiť intenzitu a frekvenciu „vyrušovania“
  3. spoločne sa urobí brainstorming, ktorý pripúšťa aj nereálne, či absurdné nápady
  • napríklad: „nechám to tak“,
  • „budem kontrolovať čo hovorím“
  • „neotáčam sa v lavici smerom k provokatérovi“
  • „budem sa tešiť na odmenu“
  • „použijem stop-techniku“
  • „budem brať lieky“ 

       4. každé riešenie sa hodnotí spolu s dieťaťom pomocou škály +++, ++, +, -, - -, - - -

       5. vyberie sa najlepšie riešenie

       6. dieťa si robí záznamy o plnení

       7. spoločne sa hodnotí efekt

       8. dieťa dostane odmenu

 

     Pomocné vety pri riešení problémov – v línii kognitívne-behaviorálneho prístupu a takzvaných „behaviorálnych princípov modifikácie správania“ ide o to, aby dospelý personál „čaroval s edukáciou“ (PhDr. Šlepecký, citát z kurzu), lebo „edukácia je základ“:

  • „Čo myslíš ako sa asi správajú iné deti v tvojom veku?“
  • „Aké tipuješ, že budú následky za tvoje správanie?“
  • „Čo sa ti za to asi stane?“
  • „Čo ti asi urobia?“

     Podľa lektorov KBT dieťaťu sa vlastne dávajú myšlienky a protimyšlienky, teda nie len vyššie uvedené otázky! - Samotné otázky mne osobne pripadajú zo systemického pohľadu ako zaujímavé a vhodné, lebo smerujú do "zorného úhlu" dieťaťa a pravdepodobne ho môžu podnecovať k väčšej diferenciácii, kvalitnejšiemu prepracovaniu, k tomu, čo sa v systemickom prístupe označuje ako " rozširovanie možností". Kurz KBT obsahuje vela prezentácií o terapeutických technikách, ktoré sú z môjho pohľadu určite obohatením pre moju doterajšiu systemickú prácu. -  Dieťaťu sa teda dávajú myšlienky o dobrých následkoch, ak zmení správanie, ale aj o zlých následkoch, dokonca aj o veľmi dlhodobých zlých následkoch, keď zmenu nespraví. V tomto akcente na negatívne konzekvencie sa postupy KBT z môjho systemického pohľadu veľmi tesne približujú zastrašovaniu dieťaťa a konštruovaniu jeho budúcich problémov, o ktorých reálnom budúcom výskyte sú lektori asi presvedčení. Ako keby išlo o vieru. Ak niekto tvrdí, že vidí do budúcnosti dieťaťa, má zaiste právo na túto svoju vieru. Potom by ale podľa mňa nemal argumentovať vedeckou pravdou, lebo žiadna vedecká kazuistika o celoživotnom vývine konkrétneho dieťaťa nemôže byť dopísaná pokiaľ to dieťa žije. Druhou stránkou veci je podľa môjho názoru to, že ako pomáhajúci pracovníci žijeme v 21. storočí. Isté technické postupy korekcie správania - aj keď sa vedecky akokoľvek spoľahlivo preukazuje ich účinnosť - by u detí používané byť nemali. Je to podľa mňa neprofesionálne a nehumánne.

     V technickej polohe dochádza opäť k tréningu dieťaťa – dieťa si má „odovzdávané“ myšlienky:

  • opakovať
  • má sledovať a zaznamenávať kedy si ich povie
  • má sledovať a zaznamenávať čo urobí potom, ako si ch povie
  • pritom môže používať z môjho pohľadu veľmi zaujímavú a jednoduchú stop – techniku.

 

Averzívna kontrola detského správania – používanie trestov

     Zásadné je, že sa pán PhDr. Šlepecký pri tomto výklade zmienil o autorovi menom Schwartz. Podľa neho „averzívny podnet je vždy zároveň aj podnetom kladne posiľňujúcim“.

     Parametre a technika trestania:

  1. trest musí byť pre dieťa subjektívne trestajúci
  2. má byť odplatou za nevhodnú reakciu
  3. hneď po potrestaní má nasledovať posiľnenie (odmenenie, pochválenie) správania, ktoré vhodné je
  4. trest má nasledovať ihneď po nevhodnej reakcii, má byť razantný a verbálnym podaním stručný
  5. je potrebné vyžadovať od dieťaťa takzvanú „nápravu naviac“, priestupok si musí nejako „odrobiť“
  6. formy trestu prípustné z pohľadu KBT:
  • plánovité ignorovanie
  • krátkodobé vylúčenie dieťaťa zo sociálneho kontaktu („...na 3 minúty z triedy na chodbu, ak to urobíme na dlhšie, dieťa si vymyslí nejakú zábavu a zabudne, že bolo vylúčené, trest sa minie účinkom...“)            
  • používanie elektrických šokov - „u autistického chlapca, ktorý si udrel hlavičku 2000 krát za 90 minút bol použitý mierny elektrický šok...“
  • odňatie jedla - „malý autistický chlapec si navykol jesť iba mixovanú potravu, inú odmietal...mixovaná potrava mu bola odňatá a bola mu poskytovaná iba strava nemixovaná...chlapec začal prijímať nemixovanú potravu po 7 dňoch hladovania...“ (PhDr. Šlepecký citoval štúdiu korektného použitia KBT v Izraeli).

 

 

 

 

        

Späť