DC a LVS v hlavnom meste - keď viacerí robia to isté...
Služobné návštevy v Diagnostickom centre pre deti
v Bratislave a v LVS - Bratislava.
Seminár o práci v inštitúciách, Centrum Salvator 12.5. - 16.5. 2015
Utorok:
Biografická skupina s 5-timi 12-15ročnými chlapcami. Hovorili veľmi otvorene o rodičoch, podrobne o svojich postojoch a pocitoch. S vysokou mierou sebareflexie. Pre mňa niečo nevídané! Nerušili, asi sa aj počúvali, reagovali na seba. Pani riaditeľka zmienila, že niekedy chodievali jej zamestnanci na stáže do Čiech…
Prekvapujúca zostava - skupinu viedla p. riaditeľka a starší vychovávateľ, "starý kolega". Ďalšie 3 skupiny viedla psychologička spolu s vychovávateľom, alebo sociálnym pedagógom, alebo končiacim študentom psychológie. Po skupinách supervízne stretnutie za účasti riaditeľky, referujú ako bolo. Každý utorok od 14.30, hodinu, potom supervízne stretnutie, tiež hodinu.
Terapeutická skupina má "zmäkčovať režimový systém".
Streda: rozhovor v riaditeľni, potom prehliadka školy. Prechodové dvere medzi chodbou - kde je sociálna pracovníčka, psychologičky, p. vedúci výchovy, p. zástupkyňa a p. riaditeľka - a školou sa zamykajú. Nahnevané dieťa teda nemôže dobehnúť ku psychologičke. Po škole sa pohybuje sociálny pedagóg, ktorý robí potrebné intervencie. Taktiež hovorí s dieťaťom v deň príjmu, psychologičky nie. Vysvetlí HS, ukľudňuje a motivuje dieťa. Pracuje prevažne skupinovo, robí aj muzikoterapiu.
Prehliadka internátu - bunkový systém. Herňa je spojená so spálňami a s WC a sprchou, je to jeden veľký priestor.
Účasť na komunite pre všetky deti (46?), robia ich denne, 1 je hodnotiaca, v piatok. Majú 5 stupňov. Na komunite spievajú, vítajú, lúčia sa, riešia aktuálny problém ( útek ), je to samý rituál. Mnohí z personálu chodia, alebo už boli vo výcviku SUR a zdá sa, že tento prístup skúšajú už dlho aplikovať na deti, možno aj na celé zariadenie.
Robia víkendy pre rodičov na chate, rodičovské skupiny vedú občas psychologičky. Lipnú na predpoklade, že každú skupinovú prácu má viesť žena a muž, takže priberajú aj vychovávateľov a študentov psychológie.
Účasť na IRP. Psychologička premietala a komentovala grafy hodnotiaceho dotazníka, komentovala stručne zhody, potom nasledovala voľná diskusia medzi vychovávateľmi, triednou učiteľkou, sociálnou pracovníčkou, psychologičkou, stručne ju usmerňovala p. riaditeľka. Podľa psychologičiek IRP má slúžiť primárne na podporu zmysluplných debát o deťoch medzi pedagógmi, aj na vyventilovanie zaťažujúcich pracovných emócií. Grafy hodnotení sa vytlačia a zakladajú do zošita, ktorý obsahuje: stručnú anamnézu, sociálne a pedagogické záznami, staršie odborné správy, týždenné hodnotenia. Je to teda 1 spoločný záznamový "zošit".
Návšteva LVS: prijala nás veľmi milá pani riaditeľka, ak si smiem dovoliť to takto povedať. Veľa a pekne rozprávala, pohostila nás, povedala o rodičovských skupinách, že ich mávajú raz mesačne, takmer celú sobotu. Nielen so psychológmi, ktorých majú 2 na asi 45 detí 2.stupňa, ale aj s učiteľmi, ktorí, napríklad po štvťročnej konferencii poinformujú rodičov.
Potom účasť na hodnotiacej komunite. A opäť spev, otázky detí na nás, rituál hodnotenia v podobe multisenzorického sebahodnotenia samotných detí, aj prečítania dobrých bodov a "ixiek", čo sú zrejme body zlé. Po budove nás previedla spolu s pánom psychológom, ktorý predtým spolu s ňou komunitu aktívne viedol. Školu, aby predišli kumulácii napätia, rozdelili na 2 poschodia a do voľných priestorov začlenili internátne izby. Veľké, 2 krát tak, ako som zvyknutý vidieť v Košiciach. Ukázala nám dokumentáciu IRP - tiež spoločný zošit pre všetkých, pre každé dieťa. Aj s grafmi a odvodenými minimálnymi výchovnými a terapeutickými cieľmi ( ako by som to ja rád nazval ). Čiže niečo také existuje. Cítil som sa tam "ako doma", tešil som sa, že vidím zasa hyperaktívnych nezbedníkov a žasol som nad tým, ako im ich pani riaditeľka drží palce. Povedala nám, že nabudúce kľudne môžeme prísť aj štyria a na dlhšie - ubytuje nás...
Bola to mimoriadna služobná cesta. Pre mňa ešte umocnená seminárom, ktorý nadväzoval na pootvorené témy z návštev oboch zariadení. Som rád, že som to nemusel zažiť sám.
Seminár: O stratégiách práce v zariadeniach ( a "ako to v nich prežiť" ), asi prvá ponuka tohto zamerania na Slovensku.
Zučastnili sa psychologičky, sociálne pracovníčky, vychovávateľky, jedna pani riaditeľka.
Veľa modelov pre reflektovanie. Niektoré pre mňa dôležité podnety:
Kolegovia aj "kolegovia" sú, inak povedané, aj Ľudia! Majú ľudské potreby ( veď Maslow… ). Je vhodné, užitočné a niekedy pekné tieto ich potreby zbadať - a akceptovať. Dať pani učiteľke najavo, že som si jej - možno potrebu napríklad "spravodlivého prístupu k VŠETKÝM deťom, bez škodlivých výnimiek" všimol, že ju vnímam, že na tom, po čom ona túži asi niečo bude. To neznamená, že jej tú potrebu budem napĺňať a "vybavovať" u p. XY, zmenu v centrálnej direktíve… Opozícia: no ale načo je potom to všimnutie dobré?! Akurát sa obaja posťažujeme, nezmení sa nič. Pani XY si ešte pomyslí, že sa sťažujeme obaja… Odpoveď: sťažovateľka nie je nesvojprávna, vie že veci sú zložité, len jej bolo ťažko a mala potrebu, aby to niekto pochopil.
Ešte radikálnejší moment chcela asi vysloviť interakčná technika "Získajte si sponzora". Ak by som ju mohol brať aj ako metaforu, potom to, že ma učiteľka, či vychovávateľ o niečom poinformuje, opýta sa na niečo ohľadom žiaka, ŽE sa so mnou vôbec o dieťati baví, by som mal vnímať ako DAR z jej a jeho strany. Lebo by aj nemusel, mohol by ma v systéme považovať za zbytočného, ohovárať ma, intrigovať proti mne. Príkladov na to uvádzali prítomné mladé psychologičky ( z RC, DeD, DSS, občianskych združení ) nie málo a boli dosť hnusné.
Akceptovanie jej/jeho potreby v tomto zmysle je 1. Nevyhnutný krok ku našej spolupráci. V praktických cvičeniach v malých skupinách sme trénovali ako to robiť. Druhý deň bol o kontraktovaní, cvičenia, užitočné modely ako sa dá na tieto neľahké komplexné veci pozrieť.
Videl a počul som veľa iného a náhoda mi dopriala ešte o tom ďalej aj potichu premýšľať na kvalitnom seminári a v peknom kontexte môjho časopriestoru.
Pri náhlom stretnutí s prekvapivo "iným" - a všeličo bolo hodne odlišné (!), je aj pre mňa lákavé podľahnúť objektivizujúcemu porovnávaniu. Preto celkom vynechám ďalšie hodnotiace poznámky, snáď ešte okrem tejto poslednej:
Z môjho pohľadu išlo o 5 zaujímavých a užitočných dní, asi už potrebných ( po čase ) pre moje chápanie toho, čo systemicky orientovaní psychológovia volajú "seba-definícia pracovníka".
Ďakujem tým, ktorí umožnili toto aranžmá.